reklama

Nie je to iba tanec.

Je to niečo viac. Niečo, čo slovami len ťažko vysvetlím.. Pokúsim sa. Bolo to dávno, veľmi dávno. Boli to prvé momenty, keď som si uvedomovala, že žijem. A pamätám si ich dodnes. Boh vie prečo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Bola som vtedy maličká, mohol to byť rok 2000. Chodila som do škôlky a ako vždy som sa každé ráno tešila na svoju najlepšiu kamarátku, ktorá býva vedľa mňa. Ráno nás mamky odviedli do škôlky. Mala som to tam rada. Občas mi pamäť zablúdi do tejto budovy a ja viem, že tam sa odohralo moje detstvo. Pamätám si dosť. Stačí, idem sa dopracovať k pointe. Keďže som mala 5 rôčkov, neuvedomovala som si, aký je to špeciálny deň. Došla nejaká teta a chcela po nás aby sme tancovali. Nechápala som na čo, ale všetci sa postavili, tak som sa teda zdvihla aj ja. A potom to začalo. Začala som sa hýbať podľa tej tety do rytmu hudby. Môj prvý kontakt s tancom. Taký reálny, nie niečo také, že som si cupkala doma. Oh, aké to bolo pekné. Také čarovné.. Ďalšie moje tanečné momenty si pamätám len matne. Viem, že som k tej tete tanečníčke chodievala často. Tancovala som a bola som krpatá a šťastná..Potom som zrazu bola väčšia. To už som bola v škole. Tiež som tancovala vo vedľajšej ulici :) O rok, o dva, prišlo niečo, čo bolo už serióznejšie a ja som na sebe začala makať. Bol to športový aerobic. Bola som dobrá, veľmi dobrá. Povyhrávala som kopu cien. Mala som tanečný vzor. Chcela som byť presne ako ona.. Takto to trvalo dva roky. Dva roky plné tréningov, súťaží, vystúpení. Boli plné ešte niečoho, dobrej nálady a skvelých pocitov, keď som počula len: ,,A na prvom mieste sa umiestnila Janka Sedláčková." Preúžasné. To šťastie čo ma pohltilo sa nedá opísať. Vtedy som začala tušiť, že toto nikdy neskončí. Že toto budem robiť kvôli svojim pocitom a kvôli pocitom tých druhých. Keď som opakovala moje číslo po vyhlásení víťaza, videla som usmievajúcich sa ľudí. Dodalo mi to toľko energie, že by som zvládla tancovať hodiny, priam až dni. Ako keby sa moja duša prebúdzala a ja som celá žiarila. Ľudia to videli a bavilo ich to. Oh, kde sú tie časy..Ďalšia etapa na seba nenechala dlho čakať. Bolo to niečo nové. Ako každá druhá, lákal ma hip-hop. Skúsila som to a bolo to bezduché. Bežala som takto rok a nemala som pocit, že s týmto niečo dokážem.Ale naraz prišlo niečo iné. Bol to síce to isté, ale predsa to bolo niečo celkom odlišné. Videla som to aj na sebe, zdokonaľovala som sa v tom. Skoro štyri roky sa v tom zlepšujem. Snažím sa, no nie vždy je to ružové. Moja ambicióznosť a cieľavedomosť rozkvitá, chcela by som niečo viac. Niečo, v čom sa predvediem len JA. Na parkete budem JA a moja hudba, JA a moje kroky. JA a moja choreografia, moje kostýmy, moje všetko...Posledné štyri roky som bola súčasť celku. Od začiatku, ako som prišla na hodinu bez hocijakého oblečenia, bez peňazí, celá upotená, lebo nikdy nič nestíham. Bola som očarená. Nie že by sa mi to páčilo, oni boli také dobré a ja taká zlá. Ale niečo sa vo mne pohlo a ja odtiaľ neviem odísť. Žijem s tým. Aj keď sa mi to nepáči. Niekedy sa mi nepáči celá choreografia, ale ja sa neviem zdvihnúť a odísť. Ona sa mi totiž nepáči preto, že mi nejde. Na nej to vyzerá tak úžasne a ja si v tej chvíli pripadám ako drevo..Ale ona mi toho tak veľa dala. Naučila ma ako tancovať. Naučila ma pohyby, základy, proste všetko čo viem. Dala mi toho veľa a ja nechcem odísť. Ale asi to je najlepšie riešenie, aby som mohla pokračovať a byť čoraz lepšia. Dala mi príležitosť, realizovať sa sama. Zoskupila som pár krokov a mala som sólo. Sólo dlhé minútu a tridsaťosem sekúnd. Čas na to, aby som predviedla, to čo dokážem najlepšie. Škoda, že sú to len dve minúty, ale mne by nestačila ani hodina. Keď som bola sama na parkete, bol to omnoho lepší pocit ako keď nás tam bolo viac. Ona mi tento pocit dala. Aj keď len dva razy ale dala mi ho. Preto to nemôžem opustiť. A nemám ani možnosť. Čakám na ňu. Nie som si istá, či príde, ale neprestávam veriť a dúfam.. Pred rokom a pol som našla niečo, pri čom sa mi zastavovalo srdce. Moja slabosť menom Zumba. Bola som bez slov a stála som ako prikovaná, keď som videla, ako pódium tancuje spolu s inštruktorkou, ktorá stála v strede magickej bubliny a šejkovala ako keby sa nechumelilo. Išla z nej toľká energia! Nechápala som to. Snažila som sa to pochopiť, čiže som prišla znova a znova. Bola to láska na prvý pohľad. Vďaka tomuto zázraku som spoznala desiatky skvelých ľudí, pesničiek, tanečných krokov, choreografií. Zbožňujem to a nikdy neprestanem. Dáva mi to úžasné pocity, keď stojím pred stovkou ľudí, ktorí sa hýbu do nášho rytmu, do rytmu ľudí z javiska. Je to závislosť a ja som vďačná. Za to, že niekto najlepší mi je učiteľom. Za to, že ma učí každým svojim pohybom. Za možnosti, ktoré mi ponúka. Za úžasné tanečné skúsenosti, ktoré sa zídu. Vďaku sa snažím vyjadrovať stále. A vracia sa mi to, vždy sa mi to vráti. Niektorí hovoria, že milujú tanec, pri tom netancujú. Pretože tanec je niečo viac ako pohyb nohami a rukami do rytmu. Je to niečo viac ako tréning, na ktorý sa chodí raz za týždeň. Je to umenie, je to vášeň. Pohlcuje to človeka. Tancom sa dajú vyjadriť všetky emócie. Presne to robím. Tancujem a predávam umenie ďalej a má to pre mňa zmysel. Milujem to. To je všetko, čo som vám týmto chcela napísať. Keep dancing, ako mi raz napísala jedna skvelá tanečníčka.

Jana Sedláčková

Jana Sedláčková

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Slniečko. Aj tak mi zvyknú hovoriť.Milujem tanec, seriály a slová, čo dávajú zmysel.Rada varím, spím a pekne sa obliekam.So svojimi ambíciami raz dovediem mojich známych do hrobu.Raz budem žiť v New Yorku. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu