Ako som našla svoje osobné šťastie.

Autor: Jana Sedláčková | 9.1.2012 o 14:39 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  95x

No matter how You feel, get up, dress up and show up!

Kebyže sa ma pred pár mesiacmi niekto spýta, či som šťastná, odpovedám nie. Skúste sa ma to spýtať teraz, odpoveď bude áno! Nechápem sama seba a neviem či si vôbec verím. Vždy som bola akýsi pesimista. No teraz? V žiadnom prípade. Aj keď to občas bolí. Aj keď nerobím niečo, čo milujem najviac na svete. Čiže áno, dá sa nájsť si tú svoju vlnu spokojnosti a žiť tam..... Stačí, aby som sa každý deň spýtala sama seba: „Did you make yourself happy today?“ A odpoveď je pozitívna. No keď náhodou nie je, tak myslím na to, že teda dnes ešte šťastná budem. Lebo ja to beriem tak, že je spokojnosť, kde chcem žiť (vlastne už žijem) a že je šťastie, ktoré nás stretáva. Niekoho častejšie, niekoho menej. A keď mi je fakt fakt moc hrozne? Na to si nájdite všetci svoje triky. Alebo.. Určite každý pozná osobu, ktorej sa fakt nedarí a má dosť veľké nešťastie. Stačí na ňu pomyslieť a hneď vidím ako skvele som na tom. Aká som inteligentná (svojim spôsobom), aká som vďačná, akú mám neskutočnú rodinu a ako ma moji priatelia majú radi presne takú, aká som. Aká som ja a nikto iný. Prečo proti sebe bojovať, pokiaľ nás majú radi aj takto? Načo je človeku schudnúť 20 kíl, pokiaľ by ho to malo stáť zdravie, alebo priateľov? Načo sa trápiť, keď tým trápime ostatných a hlavne sami seba? Keď so sebou nie sme spokojní, tak s tým niečo robme. Alebo sa s tým zmierme. Myslím si, že prvý krok ku šťastiu, či spokojnosti je, zmieriť sa so samým sebou a mať samého seba rád. Dáva to nejaký zmysel, nie? Každý jeden deň neviem ako sa mám odvďačiť niektorým ľuďom okolo mňa. Ako pre nich len spraviť to isté, čo urobili oni pre mňa.. Dúfam, že im stačí to, že ich ľúbim. Tak strašne moc. A verte mi, všetci máte vo svete týchto ľudí. Ako dobre niekomu padne, keď mu poviete, že je dobré že tu je pre Vás? Tak isto, ako dobre to padne Vám. Ja sa len snažím, aby malo nejaký zmysel že som tu. Nie tak doslovne, ale tak po mojom. Ja už som si prežila zlého dosť. Prečo by som to mala rozmazávať? Nie som zmiznutá. Ani nič podobné. Ani nikdy už nechcem byť. Vtedy, čo som písala o maličkostiach som všetko myslela vážne. A všetko sa mi to pekne potvrdzuje. Deň po dni. Aj keď práve makám na niečom španielskom do školy. Aj vtedy som... povedzme že spokojná. Vyrovnaná. Zmierená so všetkým, čo mám. Všetkým čitateľom želám, nech sa raz do tejto vlny dostanú. A nech nemyslia na zbytočnosti, veď je toho času tak málo...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?