reklama

Tá, ktorú nikdy neopustím.

Začalo sa to presne pred štrnástimi rokmi a deväťdesiatimi deviatimi dňami. Dostala som život, ale nie len tak od niekoho. Bolo to od nej, od tej, ktorú neopustím.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Ako som sa neskôr dozvedela, bol štvrtok, pršalo a bolo 9:05 ráno. Bol to najmagickejší Každú, každučičkú sekundu. V noci si bola so mnou hore, cez deň si chodila do práce, snažila si sa, aby som mala skvelý život a aby som mala všetko, čo mi osud zobral. Zahŕňala si ma nekonečnou materskou láskou. Kebyže sa ma niekto spýta, čo mi v detstve chýbalo, poviem že nič. Poviem, že detstvo bolo dokonalé. Nenájdem v ňom jednu chybu. Áno, ľudia prichádzali a odchádzali. Bolo ich dosť. ,,Ale ba!“ :)...Vždy keď plačeš, chce sa mi plakať tiež. Bolo to tak vtedy raz, v Biskupicach, a je to tak aj teraz. V posledných dňoch bolo toho plaču trochu viac, ale prežili sme to. Ty s novým mužom po boku a ja, ja som išla s tebou ruka v ruke. Som nesmierne šťastná a je to len preto, že si šťastná ty. Vždy keď visím tvoj úsmev, chce sa mi usmievať. No nie tak normálne, ale tak, ako to nikdy nikto nevidel. A iba pre teba. Niektorí sa s rodičmi hádajú, niektorí ich nemajú radi. Podaktorí zasa ani nevedia, aké to je, mať milujúcu matku. Ty si bola všetko: gazdiná, mama, pracujúci človek, učiteľka, autorita, motivácia... Obdivujem ťa, ako si to všetko zvládla. Približne desať rokov, iba ja, ty a babka. Nikto iný. Len my tri. Si môj veľký vzor. Si tá najväčšia osobnosť, akú som kedy stretla. Si tá najlepšia matka na celom svete. Píšem tieto riadky, ktoré sú určené len pre teba a po lícach sa mi valia slzy. Slzy tej nekonečnej vďaky za to, že ťa mám.Tento víkend ma sprevádza veľmi veľa sĺz. Sobota, 11.9. Bol to tvoj najšťastnejší deň v živote. Najsilnejší moment bol, keď si vstúpila do sály s noblesou, optimizmom a eleganciou. Vtedy som začala plakať od dojatia a šťastia. Na mojich perách bol úsmev a myslela som len na teba a na to, ako veľmi ta mám rada. Stretla si muža svojho života, konečne. Milujete sa a ja som z vás šťastná. Mám otca a som neopísateľne rada, že sme rodina a že sme pokope. Našla si to, po čom veľa ľudí túži. Zmysel života. Prepáč mi, že ti nehovorím úplne všetko. Je na to jeden prostý dôvod. Nechcem, aby si sa trápila so mnou. Pekné veci ti vždy poviem, ale tie smutné nie. Nechcem, aby to bolelo aj teba. Sama vieš, kedy nie je niečo v poriadku, ale nemusíš vedieť konkrétne čo sa stalo. Stále sa niečo deje a ja nemám rada keď sa trápiš. Radšej sa zverím niekomu, koho to nebude trápiť až tak ako teba. To je ten dôvod. Už chápeš?Tých našich spoločných zážitkov by sa nenapočítal nikto. Od toho, ako som vyhodila dudel von balkónom, cez všetky tie otázky ,,prečo“, cez moje vôbec prvé slovo ,,dede“.. Škôlkarské časy, hranie sa s bárbinami, neskôr školácke časy, prvý deň b mojich modro-bielych bodkovaných šatách, výlety do Zoologickej záhrady, prvé čítanie, to sa mi podarilo v knižke s vtipmi, ktorá mala čierny obal =) To prebiehalo hladko, až moc. Potom si stretla svojho milovaného a bývali sme inak a inde. To mi nevadilo, hlavne že bolo dosť nových zážitkov. Nočné hádzanie vecí z okien, hranie kariet, záchvaty smiechu, nosenie vecí divným ľuďom... Po čase sme našli domov tam, kde ten môj stále bol. Bol to aj tvoj domov, aj jeho domov, náš domov. Tam sme si toho tiež prežili...Slzy. Slzy lásky, táborov, kamarátstiev, lyžiarskych, škôl v prírode. Ale boli to aj krásne chvíle. Moje vystúpenia, na ktoré si vždy poctivo chodila. Veľké nákupy, stále hranie spoločenských hier, smiech len tak, z ničoho nič a na ničom. Vaše nervy na nepodstatných veciach, veľa ,,Mekáčov...“ Je toho neúrekom. Aha, dosť podstatné je aj to, že si si prečítala každý jeden môj článok a podporila ma. Stále mi hovoríš, aká som pekná a mne to neskutočne pomáha. Jedno jediné slovko mi od teba stačí na to, aby som sa cítila lepšie. Aby som cítila, že niekto na tomto svete ma ľúbi.Keby som len vedela, ako ti to mám vrátiť. Kebyže sa ťa to spýtam, tak mi odpovieš, aby som bola poslušná a aby som pomáhala doma. Ale ja chcem niečo viac. Chcem ti každý jeden deň vyčarovať úsmev na tvári. Chcem tu byť pre teba vždy, keď to budeš potrebovať. Proste chcem, aby si bola šťastná...Aj keď si ma nepoprosila o to, aby som napísala tvoj slávnostný svadobný príhovor, lebo obe vieme, že by to bolo to najlepšie dielo na celom svete. Aj keď sa na mňa hneváš, keď nejem to, čo nevyzerá dobre, poprípade poviem, že mi to nechutí. Aj keď na mňa občas vybehneš, lebo nerobím niečo, čo sa ti páči. Aj keď mi musíš určité veci povedať desať-krát aby som ich splnila. Aj tak práve Teba ľúbim najviac na svete. Pre toto všetko. Si jediná a vždy budeš. Ďakujem ti, za všetko. Snáď raz nastane deň, v ktorý ti to budem môcť vrátiť.

Jana Sedláčková

Jana Sedláčková

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Slniečko. Aj tak mi zvyknú hovoriť.Milujem tanec, seriály a slová, čo dávajú zmysel.Rada varím, spím a pekne sa obliekam.So svojimi ambíciami raz dovediem mojich známych do hrobu.Raz budem žiť v New Yorku. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu